Genetický trend plemena Fleckvieh v roku 2024
Koncom roku 2024 sa uskutočnila konferencia k vývoju plemenných hodnôt u plemena Fleckvieh, kde boli rezentované niektoré zaujímavé skutočnosti. Niekoľko zaujímavých postrehov zachytila aj Ariane Haubner, redaktorka časopisu Fleckvieh
Pozrime sa najrv na exteriér hodnotených plemeníc v r.2024.Celkovo bolo vlani v Bavorsku hodnotených 38 885 kráv, pričom drvivú väčšinu tvorí simentálsky dobytok s 33 047 kravami. Priemerná veľkosť simentálskych kráv zostáva pomerne stabilná. Priemerná výška v krížoch je v súčasnosti 145,2 cm. Za posledných desať rokov sme zaznamenali nárast o jeden centimeter. To je zatiaľ povzbudivé, ale ďalší rast už podľa Thomasa Pfallera nie je potrebný. Je tu tiež dobrá správa, pokiaľ ide o prebiehajúci problém dĺžky a hrúbky ceckov. Ani tu sa populácia nezhoršuje, skôr zostáva stabilná s miernou tendenciou opäť k dlhším strukom. Trendy sú tiež pozitívne, pokiaľ ide o charakteristiky základne vemena, polohy ceckov a zadného umiestnenia, ktoré sú dôležité pre robotické dojenie. V budúcnosti si ale budeme musieť dávať trochu väčší pozor na sklon panvy. Simmentálsky dobytok sa stále dobre telí, ale treba dbať na to, aby sa obmedzil sklon k zdvihnutým panvám.
Pfaller sa pozrel aj na vývoj úžitkovosti plemena Fleckvieh. Napriek ďalšiemu zvýšeniu produkcie od roku 2023 do roku 2024 sa rozdiel voči HF nezvýšil, Simmentál dojí momentálne v Bavorsku o 1516 kg. Na konci roka 2019 bol tento rozdiel menší a predstavoval iba 1219 kg mlieka. »Sme na veľmi dobrej ceste, ale sme aj v silnej konkurencii a musíme si dávať pozor, aby sa rozdiel ešte nezväčšil" Nižšiu produkciu mlieka musíme doháňať produkciou mäsa, ale predovšetkým kondíciou a znakmi zdravia," povzbudzuje poslucháčov Pfaller. Jedným z faktorov rýchleho pokroku u plemena Fleckvieh-Simmental je výrazné skrátenie generačného intervalu, ku ktorému tu došlo.
Napriek tomu dochádza aj u Simmentálskeho dobytka k neustálemu pokroku v chove, čo je vidieť aj na plemenných hodnotách zvierat, ktoré môžu byť potenciálne vybrané na cielené párenie. Aby sa výberová základňa príliš nezväčšila, bolo rozhodnuté mierne zvýšiť limity plemennej hodnoty . Dosiahla sa zhoda na použití zvierat s hodnotami min. GZW 123 pre rohaté zvieratá a 121 pre bezrohé zvieratá.
" Musíme nájsť rovnováhu medzi optimálnym využitím elitných zvierat bez straty nášho pokladu, t.j variability genealogických línií, "zdôrazňuje Pfaller. Preto je dôležité aby sme býkov ich používali vyváženým spôsobom a našli dokonalé zhodu pre cielené pripárovanie. Inseminačné spoločnossti musia dosiahnuť pokrok v oblasti chovu a v dôsledku toho mať k dispozícii dobrých kandidátov na insemináciu. "Naším cieľom je zvýšiť úspešnosť cieleného párovania zo súčasných 50 % na 80 %," hovorí Pfaller.
Počet používaných býkov má tendenciu naďalej klesať, ale genetické trendy sú absolútne povzbudivé," povedal Dr.Reiner Emmerling. Plemenná hodnota pre mlieko má stabilný trend a celková plemenná hodnota GZW dokonca "brutálne" stúpa, o 4 až 4,5 bodu za ročník, zhrnul odhadca plemennej hodnoty. Vyvíjali sme veľký tlak aj na kondíciu a zdravie a darilo sa nám. To isté platí, ak sa pozriete aj na prirodzene bezrohých býkov. Rozdiel v plemenných hodnotách medzi bezrohými býkmi a rohatou populáciou je stále okolo 2 až 3 bodov, ale ak sa na insemináciu použije 60 až 70 percent bezrohých plemenníkov, táto medzera sa čoskoro vyrovná. Pre súčasnú nasadenie Emmerling očakáva, že okolo 65 percent budú bezrohí býci.
Pokrok v šľachtení podľa prieskumu sa dostavil aj na úrovni matiek býkov. So simentálskym dobytkom sa im podarilo celoplošne dobre ukotviť bezrohú genetiku a teraz s ňou môžu dobre pracovať.
V Bavorsku, v závislosti od regiónu, sa v súčasnosti približne 70 až 85 percent inseminácií vykonáva s genomickými plemenníkmi. U matiek býkov je to dokonca 90 percent. Genomické mladé býky, ktoré sa vo veľkej miere alebo príliš intenzívne využívajú, sú teraz takmer výlučne používanými býkmi . Takmer dve tretiny týchto býkov sú bezrohí. Netreba však zabúdať ani na býkov preverených potomstvom. "Tam, kde je osvedčený plemeník konkurencieschopný, môže byť tiež použitý," zdôrazňuje Emmerling.
Populárne býky v minulom roku
V tejto súvislosti boli prezentované predbežné výsledky najviac využívaných býkov v Bavorsku v roku 2024.
1. WALLFAHRER P*S 10798 1.ins
2. HOKUSPOKUS 10 026 1.ins
3. WINTERGOLD P*S 9861 1.ins
4. McGyver 8989 1.ins
5. MONOPOLY 8896 1.ins
6. MANGAN 7999 1.ins
7. INSTYLE PP* 7200 1.ins
8. MASASI PP* 6539 1.ins
WALFAHRER, plemenné hodnoty December 2024
Zaujímavý je trend v genotypovaní. Počet genotypovaných býkov trochu klesá. Kým v predchádzajúcich rokoch to bolo vždy okolo 14 000 až 15 000 jedincov, ročne, od septembra 2023 do septembra 2024 tento počet klesol o približne 25 %. Ide okrem iného aj o dôsledok zníženého nákupu býkov zo strany inseminačných staníc. Miera výberu je momentálne okolo 1:30 alebo 1:35.
Klesajú aj počty samíc, ktoré farmári či združenia genotypujú v rámci šľachtiteľského programu, no aj tu je to logický dôsledok, pretože ich zároveň odoberá čoraz viac fariem.
Ďalší zaujímavý moment. Približne 90 percent býkov na zámerné pripárovanie má v súčasnosti za otca genomického mladého plemenníka. Niet sa čomu čudovať, vzhľadom na enormný chovateľský pokrok majú genomickí po otcovi o 6 až 8 bodov GZW viac. Asi 60 percent má otcov bezrohých. Pokrok zaznamenávame aj na strane matiek býkov. Genotypovanú matku má okolo 85 percent kandidátiek a aj tu je výhoda okolo 7 až 8 bodov.
96 % momentálne používaných býkov má má teraz typizovanú matku matku, ktorá je zvyčajne genotypovaná pred odchodom syna na stanicu býkov. Asi dve tretiny býkov, ktoré idú na stanicu, pochádzajú z ET, prevažne z výplachov u mladých jalovíc.
Je tu tiež dobrá správa o dedičných defektoch . Len 5 percent vyšetrených kandidátov má nejakú genetickú chybu. Pred ôsmimi rokmi to bolo okolo 25 percent. »Veľa sme ich odmietli. "Stálo nás to aj určitý pokrok v chove," zhŕňa Emmerling. Napriek tomu si treba uvedomiť, že kedykoľvek sa môžu objaviť alebo sa nájdu nové dedičné chyby alebo genetické zvláštnosti. Vďaka množstvu genotypov je možné nájsť dedičné defekty s aj veľmi nízkou frekvenciou, napr. v oblasti plodnosti.
Generačný interval (vek otca alebo matky pri narodení syna) sa zavedením genomickej selekcie pomerne rýchlo znížil a predstavuje v priemere 3,5 roka ,alebo okolo 2,5 roka u genomicky selektovaných otcov vo veku 15 až 16 mesiacov. Z pohľadu genetikov je to stále prijateľná hodnota.
Zdroj: Ariane Haubner časopis Fleckvieh 1/2025, preložil a upravil Vlado Varchola